Workshopu Cesta za hlasom (v Čechách známy ako Každý umí spívat) som sa zúčastnila 9.-10.4.2016 v Bratislave. Už prvý krát, keď som počula o tomto workshope ma veľmi zaujal a chcela som sa ho zúčastniť. Keďže mi pracovné povinnosti vtedy nedovoľovali odcestovať do Čiech, rozhodla som sa, že si ho zorganizujem sama v období, keď som sa začala venovať svojej vlastnej eventovke. Tieto riadky však nebudem písať ako organizátorka, ale ako jedna z účastníčok.

Každý Idin workshop na rôznych stránkach prezentujú vždy tie isté alebo podobné slová a mňa zaujímalo, či to tak skutočne bude. Aká je to práca za vnútorným hlasom, či tie metódy fungujú a hlavne, či naozaj vie každý spievať ako tvrdí Ida (všetci sme si tykali, preto tak familiárne :).

Keď sme sa konečne v sobotu s účastníkmi stretli, pripadalo mi to, ako keby tam stáli vystrašené kuriatka. Každého viedlo na workshop niečo iné, ale čo sme mali spoločné bolo, že každý z nás veľmi rád spieval.

Ida nás rozdelila do troch skupín – nižší, stredný a vysoký hlas. Vždy každej skupinke potom predspievala svoju verziu a neskôr, keď sme to zaspievali všetci, to znelo ako celok. Takýmto spôsobom s nami Idin tím pracoval celú sobotu aj nedeľu a miestami sme počúvali Idin príbeh.

 

 

Čoho som sa na začiatku možno trošku obávala ale zároveň som bola aj zvedavá, že piesne boli v rómčine. V rómčine preto, lebo tomu človek nerozumel a o to práve išlo, eliminovať večne premýšľajúci mozog od srdca. Ako som zistila, tak celý workshop bol vlastne o tom, oddeliť tieto dve veci a viac preciťovať srdcom. Každý si do piesne mohol vložiť tú svoju emóciu, ktorú práve cítil. Miestami to bolo naozaj dojímavé, pár krát sme sa viacerí rozplakali, inokedy sme sa smiali. Bol to krásny zážitok, neriešiť, neodsudzovať sa, otvoriť sa a preciťovať.

Môj najväčší zážitok však bola tanečná lekcia s Otom Bundom, ktorý nám ukázal kúsok zo seba nie len po tanečnej stránke ale aj z ľudskej. Je nie len skvelý tanečník a spevák, ale hlavne výnimočná osoba, z ktorej srší neuveriteľná dobrota srdca. Zážitkom bolo keď vidíte, že niekto nehlása len teórie, ale vie podľa toho aj skutočne žiť. Žiť naplno, otvorene, tešiť sa z maličkostí a radovať sa. Miestami mu bola smiešna naša strnulosť a rezervovanosť pohybov, čo človek v dnešnom svete súdenia len tak zo seba nestrasie, ale napriek tomu sme si to veľmi užili. Robiť čokoľvek pre radosť, voľne a nespútane je proste zážitok. Keď poviem, že boli odhodené aj barle, tak to v tomto prípade platilo doslova.

Čo sa mi potvrdilo Idinou filozofiou, že nemáme sa snažiť za každú cenu pozitívne myslieť. Aj smútok je súčasťou nášho života a keď popierame naše pocity, iba ich zatláčame hlbšie do vnútra, nanášame vrstvu za vrstvou, až sme často krát ako parný hrniec pred výbuchom. Takže prežívajme rovnako radosť ako aj smútok … skrátka žime.

Môj pocit z workshopu je ešte do dnešného dňa úžasný a veľmi rada na to spomínam. Nabilo ma to a stále ma to nabíja pozitívnou energiou, stačí, keď si z času na čas pustím piesne, ktoré sme sa učili a zimomriavky sú opäť na svete. Musím povedať, že na niektorých tá zmena bola v nedeľu vidieť nie len očami ale aj ušami. Koniec vyzeral tak, že sme si urobili “koncert” zo všetkých piesní, ktoré sme sa naučili. Stáli tam zmenené bytosti, ktoré naozaj spievali z plných pľúc, sebavedomejšie a už nie také zakríknuté ako deň predtým. Idina metóda naozaj funguje :-). Worskhop vrelo odporúčam každému, kto čo len trošku rád spieva. Určite si to užijete. Výhodou totižto je, že naozaj môžete spievať z plných pľúc, dokonca musíte, lebo o to sa snaží celý čas Idin tím, aby z Vás vytĺkol čo najviac. A že sa nedá, to Ida neberie …

Na záver by som ešte chcela spomenúť, že veľmi sa mi páči práca Martina Foga Halásza, ktorý dal z opustených a zabudnutých priestorov dokopy výnimočné miesto, ktorému dal názov Academia Universum. Jeho myšlienka je ľudí spájať cez rôzne zaujímavé podujatia a myslím, že sa mu to darí.

Lucia Zalubelová